Zabíjajú zoznamovacie aplikácie romantiku?

HOSTIA DEBATY

Zuzana Kožárová

Tri roky sa venovala vedeckému výskumu v Centre spoločenských a psychologických vied SAV a len nedávno získala doktorát zo psychológie. Momentálne pôsobí v Univerzitnom poradenskom centre UPJŠ v Košiciach. Viac ako päť rokov popularizuje psychológiu na svojom blogu Psychoblógia.


Kristína Janščová

V súčasnosti šéfredaktorka lifestylového portálu Fičí.sk, predtým redaktorka Denníka N. Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave. Zoznamovacie aplikácie používa pravidelne, nielen na randenie. Napísala o nich aj niekoľko textov.


ÚVOD

Moderátor

Technológie zasiahli už aj romantické vzťahy. Láska sa digitalizuje. Naznačujú to aj dáta. Až 39 % amerických párov sa podľa veľkého prieskumu spred dvoch rokov zoznámilo cez internet (homosexuálnych párov dokonca až 65 %). Tento spôsob postupne vytláča tradičnejšie metódy – zoznamovanie sa cez vlastné sociálne bubliny (zoznamuje sa len okolo 20 % párov). A ide o jasný trend, ktorý pociťujeme aj pod našimi Tatrami. K tradičnej rodine sa dostávame čoraz netradičnejšími metódami.

Ako Pokec, Badoo či Tinder zmenili nadväzovanie vzťahov, výber partnera a samotné vzťahy? Tým, že sme sa vymanili z našich sociálnych bublín, zväčšil sa nám možný výber, ale to v sebe nesie aj riziká. Vytratil sa napríklad nárazník v podobe našich priateľov či kolegov, ktorí nás dokázali varovať pred kostlivcami v skrini našich budúcich potenciálnych polovičiek.

Mnohí tiež tvrdia, že online zoznamovanie je povrchnejšie a plytkejšie. Vytratilo sa z neho vzrušenie (a niekedy aj trápnosť) z osobného kontaktu. Pozoruhodné je, že pre mnoho ľudí je zoznamovanie sa cez internet stále pomerne stigmatizujúce. Až tak, že sa pred druhými cítia nekomfortne povedať, ako sa so svojím partnerom zoznámili. Možno to máme dôsledkom romantických filmov a románov, ktoré formovali našu predstavu zoznámenia ako vec osudovej náhody. Bezduché „swipovanie“ doprava a doľava sa tejto predstave nepodobá.

Sú teda zoznamovacie aplikácie pre zoznamovanie prínosom alebo prekliatím? A trochu odľahčene sa môžeme spýtať, zabíjajú zoznamovacie aplikácie romantiku?


1. KOLO

Zuzana Kožárová

Digitálna revolúcia výrazne zmenila spôsob, akým sa ľudia zoznamujú a nadväzujú partnerské či sexuálne vzťahy. Sú to zmeny k lepšiemu alebo horšiemu? Čoraz viac hlasov poukazuje skôr na negatíva.

Podľa tvorcov Tinderu bola aplikácia nadizajnovaná s cieľom zbaviť ľudí stresu z randenia a je v podstate hrou, ktorá vyžaduje menej emočného zaangažovania ako tradičné osobné zoznámenie. Ľudia si tak bez nutnosti vynaloženia väčšej aktivity môžu pohodlne vyberať medzi stovkami adeptov na krátkodobý či dlhodobý vzťah.

Tento spôsob hľadania partnera býva často prirovnávaný k nákupnému správaniu, kedy jednotlivci hodnotia, selektívne vyberajú a „nakupujú“ potenciálnych partnerov, a zároveň „predávajú“ seba s cieľom nadviazať romantický (alebo hocaký iný) vzťah. V tomto ponímaní sa tak človek stáva skôr tovarom ako individualitou s osobnosťou.

Swajpovanie podporuje povrchné posudzovanie ľudí na základe vzhľadu a efektu primárnosti, pričom je otázne, či z týchto aplikácii neťažia len tí atraktívnejší.

Pokiaľ sa na výber partnera pozrieme z psychologického hľadiska, princíp, na ktorom tieto aplikácie fungujú – zhodnoť fotky a swajpni – vystihujú skôr „mužský spôsob“. Tí výber potenciálnej partnerky často podmieňujú jej fyzickou atraktivitou a selektujú štýlom páči / nepáči. Ženy potrebujú získať o mužovi akýsi prehľad, na základe ktorého sa rozhodujú, či im vyhovuje alebo nevyhovuje. Až potom zhodnotia, či sa oplatí ísť aj na rande. Z fotky však možno vyčítať len obmedzené množstvo informácii.

V tejto súvislosti sa objavuje ďalší problém. Zámerná prezentácia sa v lepšom svetle a cielený výber fotografií či informácií, ktoré hovoria skôr o ideálnom ako reálnom JA. Vo výskumoch sa používatelia týchto aplikácii priznali k zavádzaniu o fyzickom vzhľade (správny výraz, póza a filtre dokážu hotové zázraky), o svojich zámeroch (sex vs. vzťah), ale taktiež o veku, príjme a aktuálnom vzťahovom statuse. To všetko podporuje vytváranie nereálnych očakávaní, ktoré môžu byť pri prvom osobnom kontakte tvrdo konfrontované s realitou. A to sklamanie potom…

Zoznamovacie appky môžu byť vhodnou alternatívou hľadania si partnera / partnerky pre špecifické skupiny – introvertov, extrémne zaneprázdnených ľudí či homosexuálov. Na druhej strane sa tento spôsob nadväzovania kontaktu pomaly stáva (ak sa už nestal) normou pre novú generáciu mladých ľudí, z ktorých mnohí tradičnú formu zoznámenia sa, flirtovania, vzájomného iskrenia, dobývania, či čakania na prvý telefonát, poznajú akurát z filmov. Vďaka týmto aplikáciám je tak mnoho vecí naopak.

Po tzv. zhode (match) založenej na čisto fyzickej príťažlivosti a výmene pár viet sa miesto zoznamovania ide rovno na vec a k fáze spoznávania dôjde až po prvom sexe…ak vôbec. V roli lovkýň sú neraz ženy a lovení sú muži. Z evolučného hľadiska však táto úloha patrí mužom. Prílišná emancipácia žien môže byť práve v takých prípadoch na škodu, keďže muž nemôže prirodzene dobýjať a získavať ženu. Navyše tým, že zoznamovacie aplikácie poskytujú nekonečné možnosti potenciálnych partnerov, sa vidina dlhodobého záväzku voči jednému človeku stáva pre niektorých až nezmyselná. Pri prvom probléme si totiž môžu jedným kliknutím otvoriť appku a swajpovať až kým nenájdu ďalšieho…


Kristína Janščová

Zoznamovacie aplikácie používam prakticky, odkedy som prvýkrát použila internet. A stavím sa, že v časoch Pokecu ste tak robili aj vy, hoci ste si to neuvedomovali.

Na úvod je dôležité poznamenať, že tak ako v rôznych iných debatách, ani v tejto by sme nemali bezducho zovšeobecňovať.

Ľudia na zoznamovacích aplikáciách sú rôzni – niektorí hľadajú len jednorazový sex, niektorí vzťah, niektorí sa len cítia osamelo a potrebujú sa s niekým porozprávať. Niektorí idú rovno „na vec“, iných naozaj zaujíma to, čo máte v profile a niektorí vás lajknú len preto, že na fotke vyzeráte dobre.

Rovnako je to však v baroch či na diskotékach, ktoré sa považujú za akúsi „tradičnejšiu“ formu zoznámenia sa. Jediné, čo je na nich tradičnejšie, je prvotný kontakt face-to-face. Inak je tam rovnaká šanca, že natrafíte na človeka, ktorý chce jednorázový sex, nezáväzný pokec či vážny vzťah.

Čo je teda najväčšou výhodou aplikácií?

Paradoxne je to z mojich skúseností úprimnosť.

Väčšina ľudí, ktorí na aplikáciách sú, má v profile uvedené, čo hľadá. Väčšinou je to vzťah, sex, kamarátstvo s výhodami, priateľov v novom meste či sprievodcu na dovolenke. Dokázal by vám počas prvých sekúnd zoznámenia povedať človek, ktorý vás „balí“ v bare, že chce len jednorázový sex?

Ak s takýmto človekom nechcete na aplikácii komunikovať, jednoducho ho nelajknete. Ak vidíte, že nehľadá to, čo vy, nespojíte sa s ním. Viete to však dopredu a viete sa podľa toho „zariadiť“. Ak sa vám zdá, že ľudia na aplikácii, ktorú používate, neuvádzajú, čo hľadajú, môžete si nájsť inú, ktorá to od nich vyžaduje.

Druhou najväčšou výhodou je znižovanie komunikačných bariér.

Existujú ľudia, ktorí kontakt face-to-face nepovažujú za „najlepší z možných svetov“. Môžu sa báť, pôsobiť placho, nevedia prejaviť to, akí naozaj sú, kým človeku nedôverujú. Zoznamovacie aplikácie tento problém riešia efektívne – ak si s človekom rozumiete „cez písmenká“, svoje myšlienky mu píšete z bezpečného prostredia, cítite sa viac sebavedomo.

Skôr či neskôr takýto „virtuálny vzťah“ dospeje k tomu, že človeka na druhej strane chcete stretnúť aj osobne. Už však viete, čo od neho môžete očakávať, viete, aké má záľuby, aké má politické postoje, aké debaty s ním môžete rozvíjať a ktoré témy sú, naopak, „no-go-zone“. V bare alebo inom sociálnom prostredí by ste to pri prvom kontakte odhalili len ťažko.

Nezanedbateľnou výhodou aplikácií je aj to, že šetria čas.

V dnešnej uponáhľanej dobe sú aplikácie výborným prostriedkom na to, aby ľudia nestrácali čas s tými, s ktorými si nemajú čo povedať. Preto by pre používateľov aplikácií malo byť samozrejmosťou napísať o sebe v profile čo najviac.

Sú teda zoznamovacie aplikácie pre zoznamovanie prínosom alebo prekliatím? Jednoznačne prínosom, najmä pre zaneprázdnených, plachých, hanblivých či introvertných ľudí. Skôr či neskôr totiž zoznámenie tak či tak prejde do roviny osobného stretnutia a tak je vlk (zástancovia aplikácií) sýty, aj ovca (zástancovia „tradičných“ zoznámení) celá.

Ak niekto aplikácie používať nechce, jednoducho to robiť nebude a pôjde tou „tradičnejšou“ cestou. Tá však nevyhovuje každému a je úplne v poriadku, ak ľudia využívajú možnosti, ktoré sú im dané.


2. KOLO

Moderátor

Množstvo dobrých argumentov na oboch stranách je dobrou pozvánkou pre ďalšie kolá. Hostky debaty sa minimálne zhodnú v tom, že aplikácie môžu byť užitočné pre hanblivých a zaneprázdnených ľudí, alebo pre sexuálne menšiny, ktoré túto formu zoznamovania využívajú dokonca častejšie než majorita.  

Jedna z najviac kritizovaných charakteristík online zoznamovania je nedostatok informácií, ktoré užívateľov aplikácií tlačia pri výbere do uprednostňovania atraktívnych ľudí. Je teda Tinder aplikáciou pre atraktívnych ľudí? Možno áno, ale nie je to tak aj v reálnom svete? Že atraktívnejší ľudia majú pri prvom kontakte výhodu, ktorá navyše pretrváva vďaka haló efektu.

Je tiež zaujímavé, ako si vo svete obmedzených a (ako spomína Zuzana) často falšovaných informácií formujeme nejakú predstavu, ktorá sa potom pri prvom stretnutí zrazí s realitou. Stáva sa to mnohým a o čas to potom skôr oberá, než ho šetrí. Ale aj takéto hľadanie môže mať svoje romantické a osudové čaro.

V tejto debate by sme nemali zabudnúť ani na tienistú stránku zoznamovacích aplikácií a tou je sexuálne obťažovanie, ponižovanie alebo kyberšikana, s ktorými sa často stretávajú predovšetkým ženy. Miera tohto problému je zarážajúca a je za ňou aj ilúzia internetovej beztrestnosti, ktorá je však typická pre celý internet.


Zuzana Kožárová

Zabíjajú zoznamovacie aplikácie romantiku? Do určitej miery. Horšie je, že do úzadia vytláčajú osobný kontakt a podľa môjho názoru komunikáciu a interakciu skôr deformujú. Prečo? Príklad. Ak sa mužovi nejaká žena páči, „vďaka“ appke nie je nútený čítať jej signály, nazbierať odvahu, prísť za ňou a osloviť ju. Nehovoriac o tom viesť nejaký zaujímavý rozhovor a snažiť sa o jej priazeň a ďalšie stretnutie. Stačí napísať a prihodiť pár smajlíkov. Uvažujem, či užívatelia týchto aplikácii nevymenili isté čaro tajomnosti za instantné fyzické ale i psychické odhaľovanie sa, postupné osobné spoznávanie za prelustrovanie si profilu človeka na sociálnych sieťach a nekonečné rozhovory za menej osobné chatovanie.

Chatovanie sa rozhodne nevyrovná priamemu kontaktu tvárou v tvár, kedy môžeme druhú osobu vnímať oveľa komplexnejšie. Ak si s niekým píšeme, nemáme možnosť sledovať jeho/jej mimiku, gestá, pohyby, tón hlasu. Tzv. reč tela je pri flirtovaní dôležitá, pretože odhaľuje, do akej miery je objekt nášho záujmu prístupný, sympatický, atraktívny a i to, ako sa s nami cíti, či funguje chémia a pod. Totiž, v reálnom svete nám i niekto na prvý pohľad nie príliš atraktívny môže vďaka svojej charizme pripadať príťažlivý a sexy. A funguje to i naopak. Krásna žena či sexy muž bez vyžarovania? Kombinácia, ktorá môže zabiť všetky sympatie.

V aplikácii je hlavným zdrojom informácii o druhom človeku pár jeho/jej fotiek a to, čo sa nám rozhodne napísať. Zámerne píšem rozhodne… Kristína tvrdí, že najväčšou výhodou aplikácii je úprimnosť. Je to naozaj tak? Nevylučujem, že sú takí, ktorí sú i vo virtuálnom svete absolútne úprimní. Obávam sa však, že je viac tých, ktorí (ne)vedome a v rôznej miere zavádzajú a to s cieľom urobiť dobrý dojem. Veď kto by sa chválil svojimi zlými fotkami, negatívami, či ďalšími tromi dohodnutými rande? Extrémny prípad predstavuje čoraz viac diskutovanejšie sexuálne obťažovanie mladých dievčat a žien na sociálnych sieťach a zoznamovacích aplikáciách zo strany prevažne starších mužov. Tí sa zavádzaním, či zatajovaním svojej pravej identity snažia vylákať mladé dievčatá a ženy na stretnutie, ktoré nemusí skončiť dobre.

Je dôležité si uvedomiť, že to, čo ten druhý napíše, nemusí byť automaticky pravda. Z viet na displeji telefónu toto posúdite len ťažko. Áno, písanie si môže dvom ľuďom fungovať veľmi dobre, na druhej strane je tu riziko, že pri osobnom stretnutí vzájomná chémia nebude fungovať a debaty sa budú zasekávať. Preto je v tomto kontexte možno lepším riešením videorozhovor. Ale to sa už môžu dvaja rovno stretnúť, však…


Kristína Janščová

Chcela by som zareagovať predovšetkým na dva body či skôr spôsoby, ktorými Zuzana argumentuje v neprospech zoznamovacích aplikácií.

Tvrdí, že „swajpovanie podporuje povrchné posudzovanie ľudí na základe vzhľadu, pričom je otázne, či z týchto aplikácii neťažia len tí atraktívnejší.“ V čom sa toto líši od situácie v „tradičnom“ zoznámení sa? Nie je to aj „v realite“ tak, že ľudia najskôr toho druhého posudzujú na základe vzhľadu, a neťažia teda aj z reálneho kontaktu len tí atraktívnejší?

Takisto „zámerná prezentácia sa v lepšom svetle“ je podľa môjho názoru aj prípad zoznámení sa v reálnom svete, kde „filtrami“ môžu byť make-up či oblečenie.

Nedá mi neupozorniť na fakt, že väčšina Zuzaniných argumentov v neprospech aplikácii je založená na sexizme a rodových stereotypoch. Povedať, že podľa vzhľadu sa rozhodujú len muži a podľa bližšieho spoznania toho druhého len ženy, je podľa môjho názoru v 21. storočí nevhodné a škodlivé, pretože tým ľudí dehonestujeme len na príslušníkov či príslušníčky rodových rolí a neberieme ich ako samostatne mysliace a originálne ľudské bytosti. Aj žena sa môže rozhodovať len podľa výzoru a mužovi zase môže záležať na tom, aká je žena vo vnútri. Ľudia sú rôzni a nedefinuje ich to, k akému rodu sa hlásia.

Súhlasím s tým, že ak nastanú nereálne očakávania, pri osobnom kontakte môžu byť tvrdo konfrontované s realitou a nastáva sklamanie. Preto je dôležité, aby zoznámenie neostalo LEN na úrovni aplikácie, ale aby prebehlo aj reálne, face-to-face, ideálne v prvých týždňoch po tom, čo zistíme, že virtuálne nám daný človek „sedí“. A tu sa znova dostávam k môjmu argumentu, že ostane aj vlk (zástancovia aplikácií) sýty, aj ovca (zástancovia tradičných zoznámení) celá.

Povedať, že zoznamovacie aplikácie sú založené na tom, že dvaja sa nepoznajú, hneď skočia do postele a spoznajú sa až po sexe, je hlbokým nepochopením základného princípu aplikácií – ľudia robia, čo sami chcú a pristúpia na to, čo sami chcú. Niektorí tam nehľadajú sex, ale ozajstný vzťah. Ak niekomu vyhovuje nezáväzný sex, prosím. Ale tvrdiť, že sú takíto všetci používatelia, je zase len zovšeobecnenie, ktoré v tejto debate nepomáha nikomu a ničomu.

Argument o „prílišnej emancipácii“ a o tom, že úloha lovcov patrila vždy mužom a tak by to malo byť, znova vychádza z romantizovanej a konzervatívnej predstavy o rodových roliach a ich funkcii v zoznamovaní. Ľudia však nie sú rovnakí a keďže tu nemám priestor na to, aby som na tento sexizmus zareagovala, som rada, že tak urobila moja kolegyňa zo SME Ženy.


3. KOLO

Moderátor

Debata sa nám v druhom kole pomerne vyhrotila, k čomu prispela svojím ostrým stĺpčekom aj Michaela Žureková.

Ústredným konfliktom sa zdá byť chápanie rodových rolí v partnerskom vzťahu. Na jednej strane je tradičná, evolučná koncepcia, na druhej moderná koncepcia, ktorá vychádza z feminizmu a boja za rodovú rovnosť. Tá hovorí, že rovnosť medzi mužom a ženou neznamená len mať rovnaké platy (a právo študovať), ale aj vymanenie sa z patriarchátu a tradičných mužsko-ženských úloh vo vzťahu.

Je celkom príznačné, že sa debata posunula týmto smerom, pretože aj zoznamovacie aplikácie sú technologickým produktom modernej doby a možno aj istou reakciou na nové usporiadanie vzťahov. Keď Zuzana píše o odvahe osloviť ženu, osobnej charizme, boji o priazeň či o tajomne, píše aj o tom, ako si predstavuje romantiku. Preto sa ponúka otázka, či romantika napokon nie je len konštruktom vychádzajúcim z tradičnej koncepcie chápania rodových rolí, v ktorej je muž akýmsi dobyvateľom, romantika nástrojom dobývania a žena čakateľkou na romantické gestá. Možno napokon romantiku nezabíjajú zoznamovacie aplikácie, ale boj za rodovú rovnosť a Tinder a spol. sa na tejto vlne len vezú.

Ešte dodám jeden osobný postreh z online randenia. V drvivej väčšine prípadov iniciuje prvú online komunikáciu muž. Takže možno niečo tradičné sa predsa len zachovalo. Ostalo teda v ére online zoznamovania ešte miesto pre romantiku? Tretie kolo uzavrie debatu.


Zuzana Kožárová

V úvode by som chcela zareagovať na výčitku Kristíny, že moje argumenty sú založené na sexizme a rodových stereotypoch. Svoje tvrdenia opieram o poznatky z (evolučnej) psychológie, či sexuológie, špecificky v oblasti výberu partnera/ky (odporúčam napr. TOTO). Rovnako tak popisujem zistenia vedeckých výskumov o skúsenostiach užívateľov zoznamovacích aplikácií (napr. TU). Sú tak vedci sexisti alebo len popisujú fenomény, ktoré platia aj v dnešnej dobe? Chcela by som zdôrazniť, že každý je na pomyselnej škále tradičný vs. moderný niekde inde. Každý má trochu iné predstavy o romantike, flirtovaní. Vzhľadom na to, že najrôznejšie preferencie a správanie ľudí nie je možné vtesnať do jedného odstavca, istá miera zovšeobecnenia je v podobných debatách myslím akceptovateľná.

Rada by som dovysvetlila vety, ktoré vzbudili najväčšie reakcie a druhou stranou boli dosť nešťastne interpretované. Možno v dôsledku zlej voľby slov.

Písala som o tom, opäť podotýkam zovšeobecnene, že muži a ženy majú odlišné stratégie výberu partnera, čo je dané historicky, fyziologicky i kultúrne (viac napr. TU). To, čo si kto na druhom všíma, závisí aj od toho čo hľadá, či krátkodobý alebo dlhodobý vzťah. Stojím si však za tým, že pri podobných aplikáciách nadviazanie kontaktu, ktorý je podmienený tzv. „matchom“, stojí a padá na fotkách a hodnotení výzoru. Môžeme si tak dosť nešťastne odselektovať neatraktívneho, ale zaujímavého človeka, a naopak vybrať atraktívneho, ale nezaujímavého človeka. Nehovoriac o tom, že tá atraktivita môže byť v reále posúdená úplne inak.

V tomto kontexte dodám, že väčšina mužov preferuje rolu toho, kto balí. Netvrdím, že žena nesmie baliť muža. Tvrdím, že niektorých mužov to odrádza. Môže to v nich totiž evokovať, že je ľahko dostupná (aj pre iných mužov) a stať sa pre neho nezaujímavou.

Som za rešpekt voči individuálnym preferenciám a slobodnej voľbe spôsobu, akým si človek bude hľadať partnera. Či už pôjde o tradičný spôsob alebo si zvolí zoznamovacie aplikácie, príp. kombináciu. Je jedno alebo druhé lepšie, správnejšie? Nedovolím si tvrdiť. Tvrdím však, že všetko „tradičné“ a konzervatívne nie je automaticky zlé. Mojím cieľom nie je zakazovať využívanie aplikácii, iba upozorniť na negatíva a úskalia, ktoré môže takýto spôsob zoznamovania prinášať. Či už ide o spomínané posudzovanie ľudí na základe výzoru, riziko zavádzania fotkami či selektívnym výberom informácii o sebe, čo môže ústiť k vysokým očakávaniam a sklamaniu. Nemalým problémom aplikácii sa stáva i sexuálne obťažovanie. To, či vyhrávajú pozitíva nad negatívami, alebo naopak, nech si zhodnotí každý čitateľ sám/a.


Kristína Janščová

Nesúhlasím so Zuzaniným tvrdením, že ak sa mužovi nejaká žena páči, na appke sa nemusí snažiť o jej priazeň a ďalšie stretnutie, lebo „stačí napísať a prihodiť pár smajlíkov“ a je to. Ja mám v inboxe na Tinderi dvojjciferné číslo správ, v ktorých niekto napísal len „ahoj“, pridal smajlík a čakal, že sa „chytím“. Tie správy ostali len doručené a neodpovedala som na ne, pretože mám v profile uvedených aspoň 10 vecí a tém, cez ktoré mohol daný muž či žena prelomiť bariéru.

Moji známi, ktorí používajú aplikácie, sa ma často pýtajú, čo by mal človek napísať v prvej správe, čo znamená, že sa nad tým zamýšľajú minimálne rovnako, ako keby plánovali niekoho osloviť v realite. K tejto téme sa často vyjadrujú aj psychológovia, ktorí radia, ako na to.

Neplatí teda, že človek niekoho vďaka aplikácii zbalí za sekundu vďaka pozdravu a smajlíkom.

Tým sa znova dostávam k porovnaniu toho, v čom sa správanie ľudí na appkách a v realite líši. Samozrejme, nepopieram, že ak si dvaja rozumejú cez písmenká, v realite medzi nimi chémia nemusí existovať. To však nezistia, kým sa nestretnú, preto znova opakujem, že aplikácie sú len cestou, ako sa k stretnutiu dostať.

Filtre v aplikáciách môžu byť make-up v realite, klamať vám človek môže rovnako v aplikácii ako v bare, rovnako vám na prvom „reálnom“ rande asi nebude hovoriť o svojich zlých stránkach a bude sa snažiť upriamiť vašu pozornosť na tie dobré. To však nie je o samotných aplikáciách, ale o ľuďoch.

Preto platí: Ak hľadáte v realite len sex, povedzte to vo svojom profile narovinu a nehanbite sa. Ak sa vám nepáči, ako sa k vám ten druhý správa, zablokujte ho, rovnako ako by ste z baru odišli po prvej vete, ktorá by sa vám nepáčila. Kašlite na rodové stereotypy o tom, že muž má dobýjať ženu. Robte to, čo cítite, ak chcete napísať prvá, napíšte. Nehanbite sa za svoje potreby, buďte úprimní a takí, akí ste v realite. A ak už si s niekým cez písmenká rozumiete, zavolajte ho von, presne na to sú aplikácie určené.

A ak sa vám zoznamovanie cez písmenká hnusí, nestiahnite si aplikácie, choďte von a zoznamujte sa „tradične“. Nepodceňujte však vzťahy ľudí, ktorí sa našli vďaka aplikáciám. Ich puto môže byť rovnako silné ako to, ktoré nevzniklo virtuálne. Skôr či neskôr sa totiž (takmer) každý dobrý chat presunie do reality.


Debata je ukončená. Zanechajte nám svoj komentár alebo zahlasujte o téze. Sledujte novinky o ďalších debatách na našom Facebooku.

43

Zabíjajú zoznamovacie aplikácie romantiku?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *